Sadzobník poplatkov

Článok 1.
Pravidlá rozhodcovského konania

1.1. Rozhodca je povinný v konaní postupovať a rozhodovať nezávisle, nestranne, bez zbytočných prieťahov, hospodárne, objektívne a s odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

Článok 2.
Právny základ riešenia sporov

2.1. Rozhodca je pri výkone funkcie a pri rozhodovaní povinný zachovávať Ústavu Slovenskej republiky, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

2.2. V rozhodcovskom konaní postupuje rozhodca podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a podľa nižšie uvedených pravidiel, ak dohoda zmluvných strán neustanovuje inak s primeraným použitím ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov ak dohoda ani zákon neupravuje riešenie niektorej otázky.

2.3. Rozhodca v spore vzniknutom z obchodnoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom alebo z občianskoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom rozhoduje podľa právneho poriadku, na ktorom sa zmluvné strany dohodli. Ak sa zmluvné strany nedohodli na právnom poriadku, tak Rozhodca bude rozhodovať spor podľa právneho poriadku, ktorý je určený kolíznymi normami platného právneho poriadku Slovenskej republiky.

2.4. Rozhodca rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a zásady poctivého obchodného styku a dobré mravy.

2.5. Rozhodca môže obchodnoprávny spor rozhodnúť podľa zásad spravodlivosti len vtedy, ak ho účastníci rozhodcovského konania na to výslovne oprávnili.

Článok 3.
Miesto rozhodcovského konania

3.1. Miestom rozhodcovského konania je sídlo rozhodcu. Tým nie je dotknuté oprávnenie Rozhodcu uskutočniť jednotlivé úkony na akomkoľvek mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na vypočutie svedkov, znalcov alebo účastníkov rozhodcovského konania a iné vykonanie dôkazov alebo na miestnu obhliadku.

3.2. Rozhodcovské konanie je písomné. Rozhodca môže nariadiť za účelom vykonania dôkazov aj ústne pojednávania, pokiaľ to považuje za vhodné.

Článok 4.
Prijatie funkcie rozhodcu

4.1. Rozhodca nie je povinný funkciu rozhodcu prijať. V prípade, ak rozhodca funkciu rozhodcu príjme, je povinný písomne potvrdiť prijatie funkcie. V prípade, ak rozhodca funkciu rozhodcu neprijme, je povinný bezodkladne, najneskôr však v lehote 15 dní odo dňa predloženia sporu, túto skutočnosť oznámiť sporovým stranám. Ak sporovým stranám v lehote 30 dní odo dňa predloženia sporu nebude doručené písomné potvrdenie rozhodcu o prijatí funkcie rozhodcu podľa tohto ustanovenia, považuje sa to za oznámenie, že rozhodca funkciu neprijíma. V prípade, ak vybraný rozhodca funkciu neprijme, môže žalobca v lehote 30 dní zaslať žalobu inému rozhodcovi uvedenému v rozhodcovskej zmluve.

4.2. Účastníci rozhodcovského konania môžu namietať predpojatosť rozhodcu a to písomne s uvedením dôvodov námietky predpojatosti. Námietku predpojatosti možno podať spolu s prvým úkonom vo veci, inak sa na ňu nebude prihliadať.

4.3. Rozhodca rozhodne o vznesenej námietke predpojatosti uznesením do 15 dní od doručenia námietky. Voči rozhodnutiu o námietke proti Rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok.

Článok 5.
Jazyk rozhodcovského konania

5.1. Rozhodcovské konanie je vedené v slovenskom jazyku, ak sa účastníci v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania nedohodnú inak. Všetky písomnosti sa predkladajú rozhodcovi v slovenskom jazyku alebo v českom jazyku alebo v úradnom preklade do slovenského jazyka alebo do českého jazyka; rozhodca však môže prikázať účastníkovi sporu, ktorý predložil písomnosť v českom jazyku, že danú písomnosť predloženú v českom jazyku je potrebné predložiť tiež v úradnom preklade do slovenského jazyka za účelom jednoznačnosti používaných pojmov.

Článok 6.
Doručovanie

6.1. Ak sa strany nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Zásielka sa považuje za podmienok podľa osobitného predpisu za doručenú aj doručením do elektronickej schránky.

6.2. Ak sa strany nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia. Ak nedôjde k prijatiu písomnosti podľa prvej vety najmä preto, že adresát odmietne zásielku prevziať alebo že nebol na uvedenej adrese zastihnutý, považuje sa písomnosť dňom vrátenia nedoručenej zásielky rozhodcovi za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

6.3. Žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk podľa § 111 zákona č. 160/2015 Z.z s tým, že ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky rozhodcovi za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

Článok 7.
Doručenie žaloby a účinky doručenia žaloby

7.1. Doručením žaloby vybranému Rozhodcovi dochádza k začatiu rozhodcovského konania v príslušnom spore, ktorý je bližšie špecifikovaný v doručenej žalobe.

7.2. Žalobca je povinný predložiť žalobu s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal Rozhodcovi a aby jeden rovnopis dostal každý účastník rozhodcovského konania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, Rozhodca vyhotoví kópie na jeho trovy.

7.3. Rozhodca doručí žalobu ostatným účastníkom konania.

7.4. Doručenie žaloby rozhodcovi má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným Rozhodcom alebo Rozhodcovským súdom.

7.5. Žaloba doručená Rozhodcovi musí obsahovať náležitosti určené v § 132 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

7.6. K žalobe je žalobca povinný pripojiť dôkazy, o ktoré žalobca svoju žalobu opiera a kópiu listiny obsahujúcej rozhodcovskú zmluvu (rozhodcovskú doložku).

7.7. V prípade ak žaloba neobsahuje všetky náležitosti podľa bodu 7.5 tohto rokovacieho poriadku, prípadne ak nie sú k žalobe pripojené listiny podľa bodu 7.6 tohto rokovacieho poriadku, tak je žalobca povinný tieto nedostatky odstrániť v lehote určenej rozhodcom vo výzve na ich odstránenie, ktorá je spravidla 15 dní. V prípade, že žalobca v tejto lehote nedostatky neodstráni, Rozhodca konanie zastaví.

Článok 8.
Žalobná odpoveď

8.1. Žalovaný je povinný doručiť žalobnú odpoveď Rozhodcovi najneskôr do 15 dní od doručenia žaloby.

8.2. Žalovaný je povinný predložiť žalobnú odpoveď s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal Rozhodcovi a aby jeden rovnopis dostal každý účastník rozhodcovského konania. Ak účastník rozhodcovského konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, Rozhodca vyhotoví kópie na jeho trovy.

8.3. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

8.4. Ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď v lehote uvedenej v bode 8.1 tohto článku, tak Rozhodca pokračuje v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu.

Článok 9.
Zmena alebo doplnenie žaloby a žalobnej odpovede

9.1 Každý účastník rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď kedykoľvek v priebehu rozhodcovského konania, ak Rozhodca nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné, s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené.

Článok 10.
Vzájomná žaloba

10.1. Žalovaný môže uplatniť v rozhodcovskom konaní svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou doručenou Rozhodcovi, ktorá musí obsahovať náležitosti uvedené v čl. 7 ods. 7.5 tohto Rokovacieho poriadku spolu s dôkazmi, o ktoré žalovaný opiera svoje tvrdenia najneskôr do skončenia písomného konania. Na neskôr vznesené nároky žalovaného voči žalobcovi sa v rozhodcovskom konaní neprihliada.

10.2. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia čl. 7 ods. 7.5 a 7.6 Rokovacieho poriadku.

10.3. Žalobca je povinný sa písomne vyjadriť k vzájomnej žalobe najneskôr do 15 dní od jej doručenia žalobcovi a v písomnom vyjadrení je povinný uviesť svoje stanovisko k podstatným skutkovým a právnym okolnostiam veci. Ak sa žalobca v tejto lehote k vzájomnej žalobe nevyjadrí, tak Rozhodca pokračuje v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalovaného.

Článok 11.
Rozhodovanie o právomoci

11.1. Rozhodca je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy; ak pritom Rozhodca dospeje k záveru, že nie je oprávnený rozhodovať vo veci samej, tak o tom rozhodne uznesením, ktorým zastaví rozhodcovské konanie.

11.2. Účastník rozhodcovského konania je povinný uplatniť námietku nedostatku právomoci Rozhodcu pre neexistenciu alebo neplatnosť alebo zánik rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej; výnimkou je námietka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa zakladá na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ktorú je účastník rozhodcovského konania oprávnený uplatniť až do vydania rozhodcovského rozsudku.

11.3. Účastník rozhodcovského konania je povinný uplatniť námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc Rozhodcu najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

11.4. Ak Rozhodca rozhodne, že má právomoc rozhodovať, tak rozhodne o námietke uvedenej v odseku 2 a 3 tohto článku rozhodcovským uznesením alebo rozhodcovským rozsudkom. V prípade, že Rozhodca rozhodne uznesením, môže účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, do 30 dní po doručení takéhoto uznesenia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol; proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok.

11.5. Rozhodca môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

Článok 12.
Dokazovanie

12.1. Účastníci rozhodcovského konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Rozhodca vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania.

12.2. Rozhodca rozhodne, na základe vlastného uváženia a s prihliadnutím na prínos jednotlivých dôkazov k objasneniu sporu, o výbere navrhnutých dôkazov a o spôsobe ich vykonania.

12.3. Rozhodca uloží účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania, ktoré sa stávajú súčasťou trov rozhodcovského konania, ak tento Rokovací poriadok neustanovuje inak.

12.4. Rozhodca hodnotí dôkazy nestranne, podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo včítane toho, čo uviedli účastníci rozhodcovského konania.

Článok 13.
Ustanovenie znalca

13.1. Rozhodca môže ustanoviť znalca, alebo znalcov, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Znalec podá znalecký posudok, v ktorom odpovie na otázky, ktoré mu položil Rozhodca. Rozhodca môže účastníkovi rozhodcovského konania uložiť, aby znalcovi poskytol všetky podstatné informácie alebo predložil alebo sprístupnil všetky podstatné listiny alebo predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to potrebné na podanie znaleckého posudku. V prípade, ak by účastník rozhodcovského konania odmietol znalcovi poskytnúť túto súčinnosť, je Rozhodca, oprávnený uložiť tomuto účastníkovi poriadkovú pokutu do výšky 1.000,- €, slovom tisíc eur, a to aj opakovane.

13.2. Ak súd ustanoví znalca najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

Článok 14.
Rozhodcovský rozsudok

14.1. Rozhodca vydá rozhodcovský rozsudok, ak rozhoduje o veci samej alebo na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania, v ostatných veciach rozhoduje uznesením.

14.2. Rozhodca musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania, nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a nesmie prisúdiť plnenie, ktoré je nemožné.

14.3. Ak určitá časť predmetu konania už nie je sporná môže Rozhodca rozhodnúť čiastočným rozhodcovským rozsudkom, v spornej časti predmetu konania bude Rozhodcovský súd v konaní pokračovať a rozhodovať o nich.

14.4. Rozhodcovský rozsudok obsahuje:
a) meno a priezvisko rozhodcu,
b) označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo obchodným menom, alebo názvom,
c) miesto rozhodcovského konania,
d) dátum vydania rozhodcovského rozsudku,
e) výrokovú časť,
f) odôvodnenie s výnimkou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach zmieru,
g) poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo zákonných dôvodov.

14.5. Výroková časť rozhodcovského rozsudku obsahuje okrem výroku vo veci samej aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú.

14.6. Ak sa vo výroku rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť plniť, určí Rozhodca zároveň lehotu na toto plnenie.

14.7. Na žiadosť účastníka rozhodcovského konania potvrdí Rozhodca nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku na písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku.

14.8. Chyby v písaní a v počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku, opraví Rozhodca z vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť účastníka rozhodcovského konania uznesením.

14.9. Opravené uznesenie sa doručí všetkým účastníkom rozhodcovského konania.

Článok 15.
Rozhodcovské uznesenie a zmier

15.1. Rozhodca rozhoduje rozhodcovským uznesením najmä:
a) o podmienkach rozhodcovského konania,
b) o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede,
c) o právomoci na rozhodnutie vo veci samej,
d) o zastavení rozhodcovského konania,
e) o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.

15.2. Na rozhodcovské uznesenie sa primerane použijú ustanovenia rozsudku podľa tohto Rokovacieho poriadku.

15.3. Na návrh účastníka rozhodcovského konania môže Rozhodca so súhlasom všetkých účastníkov rozhodcovského konania schváliť medzi účastníkmi konania uznesením zmier. Uznesenie o schválení zmieru obsahuje len stručné odôvodnenie. Uznesenie o schválení zmieru má rovnaké účinky ako rozhodcovský rozsudok.

Článok 16.
Pravidlá o trovách konania

16.1. Za konanie pred rozhodcom vyberá rozhodca poplatok podľa hodnoty predmetu sporu, ak tieto pravidlá ďalej neustanovujú inak. Poplatok je splatný na výzvu rozhodcu v lehote ním stanovenej. Pokiaľ nie je poplatok zaplatený v lehote stanovenej rozhodcom, rozhodca konanie zastaví. Na túto skutočnosť musí byť účastník vo výzve upozornený. Ak tak stanovia platné právne predpisy, poplatok za konanie sa zvyšuje o príslušnú finančnú čiastku za DPH. Rozhodca je povinný vystaviť účastníkovi daňový doklad.

16.2. Ak vo veci nebude možné rozhodnúť v rámci písomného konania alebo pri výkone príslušného procesného úkonu nariadeného v sídle rozhodcu alebo pokiaľ bude potrebné v konaní ustanoviť znalca a v iných podobných prípadoch na základe dožiadania rozhodcu, sú účastníci povinní hradiť vzniknuté hotové výdavky rozhodcu. K úhrade týchto nákladov sú účastníci povinní zložiť primeraný preddavok v lehote stanovenej rozhodcom. Táto povinnosť bude uložená účastníkovi, ktorý navrhol vykonanie dôkazu. Do zloženia týchto preddavkov nemusí rozhodca v konaní pokračovať. V prípade, že účastník nezloží požadovaný preddavok ani v lehote stanovenej opätovnou výzvou, môže rozhodca návrh na vykonanie príslušného procesného úkonu (napr. vykonanie dôkazu) odmietnuť.

16.3. O náhrade hotových výdavkov sa rozhoduje spravidla v rozhodcovskom rozsudku alebo v uznesení o zastavení konania.

16.4. Poplatok sa platí na účet rozhodcu.

16.5. Poplatky sa pokladajú za zaplatené od okamihu pripísania na účet rozhodcu.

16.6. V prípade, ak vezme žalobca už podanú žalobu späť pred vydaním rozhodcovského rozsudku, môže zároveň požiadať o vrátenie alikvotnej časti súdneho poplatku. Alikvotná časť súdneho poplatku, ktorá bude na žiadosť vrátená žalobcovi prestavuje výšku 40% z vyrúbeného poplatku za podanie žaloby (bez dane z pridanej hodnoty). Rozhodca vydá následne dobropis k vystavenému daňovému dokladu, na základe ktorého žalobca súdny poplatok uhradil.

16.7. Účastník nemá nárok na vrátenie preddavkov na trovy dôkazov, pokiaľ už došlo k vykonaniu alebo zaobstaraniu dôkazu alebo k ďalším činnostiam a úkonom, na ktoré bol preddavok poskytnutý.

16.8. Výška poplatkov za jednotlivé úkony Rozhodcu je uvedená v sadzobníku poplatkov, ktorý tvorí prílohu č. 1 tohto rokovacieho poriadku.

16.9. V prípade sporu s medzinárodným prvkom sa poplatok zvyšuje o 50% zo základného poplatku určeného podľa týchto pravidiel. To neplatí v prípade pokiaľ ide o medzinárodný prvok len v súvislosti so skutočnosťou, že účastník má sídlo alebo bydlisko v Českej republike a spor sa riadi bez zrejmých pochybností slovenským právnym poriadkom.

16.10. V prípade uplatnenia peňažnej pohľadávky a zmluvnej pokuty viažucej sa k omeškaniu dlžníka s vrátením dlhu sa základom pre výpočet rozhodcu poplatku stáva súčet týchto peňažných pohľadávok vo výške existujúcej ku dňu podania žaloby.

16.11. Ak sa po začatí konania hodnota predmetu sporu zvýši, zvýši sa pomerne aj výška poplatku.

16.12. Osobitný poplatok sa platí, ak sa v konaní rozhoduje o vzájomnej žalobe, o podanej námietke započítania alebo o nariadení predbežného opatrenia.

16.13. Poplatok pri podaní vzájomnej žaloby sa platí z ceny predmetu poplatkového úkonu; to neplatí ak ide o uplatnenie námietky započítania. V prípade uplatnenia námietky započítania sa platí poplatok len zo sumy, ktorá prevyšuje to, čo uplatnil žalobca.

16.14. Základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol. Poplatok sa vypočíta s presnosťou na eurocenty.

16.15. Rozhodca má nárok aj na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s výkonom funkcie rozhodcu, najmä na náhradu cestovných, poštovných a telekomunikačných výdavkov s pripočítaním príslušnej finančnej čiastky za DPH. V prípade cestovného sa výška náhrady predstavuje sumu vo výške 50 centov (0,50 eura) na 1 km.

16.16. O povinnosti nahradiť trovy konania vrátane povinnosti zaplatiť náhradu hotových výdavkov rozhodne rozhodca spravidla v rozhodcovskom rozsudku.

16.17. Daňovým dokladom pre účastníka je faktúra, ktorú rozhodca vystaví do 15 dní odo dňa úhrady vyčísleného poplatku, preddavkov na trovy dôkazov či náhrady hotových výdavkov rozhodcu na určený bankový účet.

Článok 17.
Účinnosť

17.1 Tieto Pravidlá rozhodcovského konania a pravidlá o trovách konania nadobúdajú účinnosť a platnosť dňom 1.1.2017

Príloha č.1
Sadzobník poplatkov

1. Za podanie návrhu na začatie rozhodcovského konania: 4% z hodnoty predmetu sporu, najmenej však 100,- EUR a najviac 40.000,00 EUR

2. Za podanie návrhu na začatie rozhodcovského konania, ak nie je možné predmet sporu oceniť peniazmi: 1.000,00 EUR

3. Za námietku nedostatku právomoci: 50% z poplatku za návrh na začatie rozhodcovského konania vo veci samej, najmenej 50,00 EUR a najviac 20.000,00 EUR

4. Za návrh na zmierovacie konanie: 50% z poplatku za návrh na začatie rozhodcovského konania vo veci samej, najmenej 50,00 EUR a najviac 20.000,00 EUR

5. Za vyhotovenie fotokópií listín zo spisu, za každú aj začatú stranu: 1,00 EUR

6. Za vyhotovenie rovnopisu rozhodcovského rozhodnutia: 30,00 EUR

Uvedené sumy sú bez DPH.